Máj – lásky čas... Alebo nie?

riekaNa začiatku mája 2014, počas projektu Comenius, sa na našej škole odohralo anglické divadlo pre žiakov a učiteľov z Čiech a Poľska. Žiaci 7.C triedy odostreli „závoj tajomstva“ o pôvode mena našej miestnej rieky. Ak očakávate šťastný koniec ľúbostného príbehu, musím Vás sklamať. Ale veď posúďte sami a chvíľu počúvajte nášho rozprávača...

Once upon a time there was a village – not big, not small, with good people inside, except one, a young Handsome Boy with cruel heart.

He knew that his face was attractive to young girls and he intended to get them all – one by one.

Unfortunately, there was a girl, beautiful as the picture of Mona Lisa...and Kysuca was her name...

 

...The time passed and she fell in love with Handsome Boy ... He only played with her heart. She was betrayed. She did not want to exist any more...

 

Áno, myšlienka, ktorá Vám prebehla hlavou, sa stala skutočnosťou. Mladučká dievčina Kysuca, sklamaná láskou, už nemala dôvod žiť ďalej a vkročila do našej miestnej bezmennej rieky...

 

 

Rieka sa prestrašila, neverila vlastným očiam a úpenlivo prosila dievčinu... Všetko však bolo márne...

 

Oh, Girl! What are you doing here? Why are you coming deeper and deeper? Stop that! You want to kill yourself, oh no!...

 

Dievčina smutne odpovedala, že jej život už viac nemá cenu a zmizla pod vodou... Navždy...

Rieka nedopustila, aby ľudia zabudli na mladú dievčinu Kysucu, a preto... Oh, my dear God, take this innocent soul to you and I will take her name as mine. I want everybody to know her story. Now my name is Kysuca, the River. Rest in peace my beloved girl. ....

 

Rieka bez mena odovzdala telo Bohu a na seba prevzala meno mŕtvej dievčiny, aby tak tento príbeh večne ostal živý medzi ľuďmi...

 

 

Divadlo nebolo dlhé, ale realizovalo sa v anglickom jazyku, čo spočiatku predstavovalo pre deti určité obavy. Báli sa, či si zapamätajú text, či ich výslovnosť bude správna, či sa dokážu postaviť pred publikum, odkiaľ na nich pozeralo množstvo očí našich i zahraničných detí a ich učiteľov. Žiaci však usilovne trénovali a skúšali si svoj prejav počas jedného mesiaca na hodinách anglického jazyka a dejepisu i po vyučovaní. Deti boli pyšné, že nič nepokazili a so svojim „výkonom“ boli spokojné.

p.u. Lipková