Erasmus+ 2018-2019

Učíme sa blogovať

blog


Zimné hry

Pravidelný pohyb je v živote každej ľudskej bytosti veľmi dôležitý. Pohyb zabraňuje odumieraniu svalov a vďaka potu zbavuje telo jedovatých látok. Myslím si, že každý človek by mal do svojho denného režimu zahrnúť nejakú športovú aktivitu, ktorá mu príjemne zahreje telo, rozhýbe svaly, vyplaví do tela úžasné hormóny šťastia a následne danú osobu obdaruje úsmevom a dobrým pocitom zo seba samého. Jóga, aerobik, plávanie, tenis, ... možností je nespočetne. Kto hľadá, ten nájde.

Naši žiaci sa zúčastnili Zimných športových hier v Oščadnici, ktoré organizuje primátor nášho mesta. Myslím si, že spomienky na priateľské povzbudenia a krásny sprievod tajomne chladného vetra im pobudnú v srdiečkach navždy. Radosť z víťazstva sa ligoce v očiach každého z nás. Som vďačná všetkým žiakom našej školy, ktorí sa rozhodli zúčastniť a podporiť myšlienku zimných hier.

(Simona, 9.C)

 

Pohyb

Z biologickej stránky je naše telo stvorené k pohybu, k životu. Aj keď sa naša doba menila, tak ako sa vyvíjalo naše telo, tak sa musela zmeniť aj „úloha“ pohybu. Kedysi to boli len živočíšne potreby – zháňanie potravy, ochrana, útek. Pohyb bol súčasťou nášho života. Ako sme sa vyvíjali, tak sa zmenila aj úloha pohybu.

No dnes, v modernej dobe, si pohyb uľahčujeme dopravnými prostriedkami - nákup si odvezieme „sto“ metrov autom, rodičia vozia deti autom do školy na krátke vzdialenosti, hoci lekári dvíhajú varovný prst, že sa málo pohybujeme, málo športujeme.

Nemusíme trénovať ráno a večer každý deň, aby sme si mohli povedať, že športujeme. Ide o to, ako sa k tomu postavíme. Pohyb a šport by sme mali zakomponovať do nášho každodenného života. Napr. vyjsť po schodoch namiesto vozenia sa po schodoch, ísť sa s kamarátmi prejsť do prírody,...

(Danka, 9.B)

 

Šport

Šport je činnosť, ktorú by sme mali robiť každý deň. Pomocou športu si môžeme oddýchnuť, nájsť si nových priateľov s rovnakou zábavou. Športom si zlepšujeme zdravie, a tým dĺžku a kvalitu nášho života. Športu či pohybu na čerstvom vzduchu by sme mali venovať najviac voľného času.

Mestá organizujú rôzne športové hry pre mládež i pre dospelých. Napr. naše mesto organizuje 1.júna turnaje v rôznych športových disciplínach pre deti – futbal, floorbal, prehadzovaná, basketbal. V zime je to turnaj primátora mesta v zimných disciplínach.

Naša škola organizuje školskú olympiádu, kde súťažia proti sebe triedy v kolektívnych športoch i individuálnych disciplínach.

Ponuka je široká a každý si môže nájsť športovú disciplínu, v ktorej chce vynikať alebo len relaxovať a zábavnou formou tráviť voľný čas.

(Maťo, 9.B)

 

 

Sto ľudí, sto chutí

Toto porekadlo určite pozná každý z nás. A hoci je už postaršie, stále je aktuálne. Preto sme sa rozhodli v našej škole urobiť anketu o najviac a najmenej obľúbené jedlo, ktoré nám varia pani kuchárky v našej jedálni.

A ktoré jedlo je teda najviac a najmenej obľúbené medzi žiakmi? Na túto otázku nám odpovedali žiaci druhého stupňa . Medzi najobľúbenejšie jedlá patrí kuracie mäso s ryžou, špagety, rezeň so zemiakmi, pizza, hranolky. Nechutia nám predovšetkým ryby, lečo, hríby, halušky, zemiaková kaša.

Niektoré výsledky možno prekvapili, iné nie. Ale určite sa potvrdilo: Sto ľudí, sto chutí. Laughing

(Karolína, 9.A)

 

Pochádzam z juhovýchodnej časti Ázie – z Vietnamu.

Presťahovala som sa tu, keď som mala iba rok. Svoje znalosti materinského jazyka som si rozvíjala komunikáciou s rodičmi. Slovenský jazyk, podľa mňa, je sám o sebe ťažký. Všetci vieme , že dieťa sa učí jazyky najrýchlejšie. Slovenčinu som sa naučila v škôlke s pomocou učiteliek a kamarátov. Po nástupe do školy som už nemala problémy s jazykom. Som rada, že som sa rýchlo začlenila do kolektívu. Spolužiaci ma prijali ako cudzinku s inou kultúrou. V nižších ročníkoch som mala problém presne preložiť mame, čo sa dialo alebo bude konať v škole. Najmä kvôli tomu, že som nemala dobre rozvinutý vietnamský slovník.

Život na Slovensku sa mi páči, ľudia sú ochotní, milí, ale každý národ má rôznych ľudí, a preto sa občas cítim, ako keby som prišla z inej planéty.

(Natálka)

 

Som z Vietnamu.

Prišli sme tu vo februári 2017. Mám šestnásť rokov, ale som v 9. ročníku, pretože som cudzinec, takže musím chodiť do školy o dva roky menej. Je to pre mňa ťažké, v škole aj v živote. Nevedela som po slovensky, ani moji rodičia. Musím sa veľa učiť. V siedmom ročníku som sa nemusela učiť všetky predmety ako iní študenti. Pani učiteľky mi dali menej úloh. Ale od ôsmeho ročníka doteraz sa musím učiť ako normálny žiak, lebo potom pôjdem na strednú školu. Je to náročné.

(Nhi)